V apríli 2019 dostal Lukáš nápad vydať sa na Mont Blanc, najvyšší vrch Európy. A keďže to vyzeral byť dobrý nápad, musel som sa zúčastniť. Tretím členom našej trojky bol Tomáš.
In April 2019, Lukáš had an idea to go to Mont Blanc, the highest peak in Europe. And since it looked as a good idea, I had to participate. The third member of our trio was Tomáš.
Náš plán bol vyviezť sa vo štvrtok ráno lanovkou zo Chamonix na vrch Aiguille du Midi, dať si jeden aklimatizačný deň v tejto výške a pomotať sa po okolitých kopcoch, a nakoniec v sobotu zaútočiť na vrchol.
Our plan was to take the cable car from Chamonix to Aiguille du Midi on Thursday morning, have one acclimatization day in this altitude and hang around surrounding hills, and finally attack the summit on Saturday.
Hneď ako sme prišli na chatu Refuge des Cosmiques, chatárka nám oznámila, že podmienky na výstupovej ceste sú biedne, že tam nie je dosť snehu, iba tvrdý ľad. Keďže sme nemali potrebné vybavenie (a zručnosti), rozhodli sme sa zmeniť naše plány a namierili sme si to na jeden z predvrcholov Mont Blancu, Mont Blanc du Tacul (4248 m n.m.).
As soon as we came to the Refuge des Cosmiques, we were informed that the conditions on the way up are pretty poor, that there is not enough snow, only hard ice. Since we didn’t have suitable equipment (and skills), we decided to change our plans and aimed to one of the pre-peaks of Mont Blanc, Mont Blanc du Tacul (4248 m a.s.l.).
Raňajky o piatej, odchod z chaty o šiestej, krásne ranné panorámy, vychádzajúce slnko, zapadajúci mesiac a potom perfektný deň s perfektným počasím. Túra bola parádna, trochu nebezpečná kvôli ľadovcovým trhlinám, s krásnym, ľahko lezeckým finišom na vrchol.
Breakfast at five, leaving the hut at six, beautiful morning panoramas, rising sun, setting moon and then a perfect day with a perfect weather. The hike was amazing, a bit dangerous because of glacier cracks, and with a beautiful light-climbing finish to the top.
Pár minút sme si užívali výhľady, trochu pofotili, zlanili z vrcholu a utekali späť na chatu. Cestou dole niektorých z nás chytila výšková choroba, ale tá nás len trochu spomalila.
We enjoyed the view for a couple of minutes, took some pictures, repelled from the top and ran back to the hut. On our way down, the altitude sickness caught some of us, but it only slowed us down a little.
Nasadli sme na lanovku späť do Chamonix, strávili sme večer v tomto krásnom mestečku, prespali v lese pod širákom a ráno sme vyrazili na tiež krásnu cestu späť domov.
We took the cable car back to Chamonix, spend an evening in this beautiful town, slept in the woods and lifted off to as well remarkable journey back home.
Ešte sa sem určite vrátime!
We will definitely be back!
