Toto leto, moje posledné nepracovné, som strávil skoro celé na Slovensku. Aj napriek tomu, že som nebol na žiadnom exotickom alebo nevšednom mieste, musím povedať, že doma toho máme tiež skutočne veľa na obdivovanie. Pri mojich potulkách som so sebou samozrejme nosil aj foťák a o pár záberov by som sa s Vami rád podelil.
Leto som začal ešte pred štátnicami sólo prechodom hrebeňa Malej Fatry. Túto túru odporúčam naozaj každému, kto má rád slovenskú prírodu. Začal som pod Strečnom a cez Starý hrad, Chatu pod Suchým a Kriváne som došiel až na Chatu pod Chlebom. Po dobrej domácej hurke a pive som si neďaleko od chaty rozložil spacák a nejak som prežil noc.
Keďže dosť fučalo, nebola to zrovna zábava a okolo štvrtej – pol piatej som sa už zdvíhal zo svojho ležoviska a dával raňajky. S východom slnka som už šliapal späť na hrebeň. Musím povedať, že ranný hrebeň Malej Fatry je skutočne očarujúci. Celé pohorie patrilo len mne a pár ľuďom, ktorí spali v spacákoch na hrebeni. No a skoré vstávanie sa mi odvďačilo asi jednou z najkrajších krajiniek, aké som kedy urobil.
Ako čerstvý magister som sa vydal s mojou lezeckou parťáčkou Dadou oslavovať tituly lezením do Tatier. Jeden deň sme vyliezli na Baranie rohy a druhý sme sa prešli na Ľadové štíty. Oblaky nám cestou hrali krásne divadlo.
Na oddych od veľkých kopcov som potom navštívil aj Štiavnické vrchy, ale to len tak na skok.
Moje kroky potom viedli opäť do Tatier. Plánovaný týždeň lezenia v okolí Zeleného plesa však prekazilo počasie, ktoré okrem pár neupršaných hodín prispievalo hlavne k zvyšovaniu tržieb v bare na Brnčalke.
Pár dní po vyplavení z Tatier som im dal opäť šancu. Zrovna vrcholili perzeidy a s kamarátmi sme ich chceli ísť pofotiť. Bohužiaľ, počasie malo opäť iné plány a žiadne padajúce hviezdy sme cez oblaky nevideli. No aspoň sme cestou riadne zmokli…
Začiatkom augusta som predsa len opustil rodnú hrudu, aj keď nie tak úplne. S rodinou sme sa vybrali do Česka, konkrétne do pohoria Krkonoše. Výškovo nie sú zrovna svetoborné, ale aj tak sú krásne. Oproti tým naším majú skôr podobu náhorných plošín a v zime sú určite bežkárskym rajom.
Z Krkonôš sme si odbehli aj do Teplicko-Adršpašských skál, veru piesky tu majú krásne.
No a späť do Tatier. Tentokrát Veľká studená dolina, na fotkách v hlavných úlohách Bradavica a Prostredný hrot. Samozrejme som sa tam nebol prechádzať, ale liezť, no a tentokrát to lezenie aj skutočne vyšlo!
A na záver leta, teda druhý jesenný deň som sa vydal ešte raz do tatier. Tentokrát fotiť pre slovenskú outdoorovú značku Zajo. A myslím, že to dopadlo celkom dobre. Čo myslíte?
Ľudia cestujú za dobrodružstvom po celom svete a často zabúdajú na to, čo majú hneď za humnami 🙂
